Teroristické útoky majú dlhú tradíciu zneužitia ako odôvodnenia pre obmedzenie a zrušenie občianskych a ľudských práv. Reichstag v roku 1933 poslúžil k zákazu Komunistickej strany, čo umožnilo Hitlerovi získať ústavnú väčšinu k rozpusteniu demokracie ( strana, ktorá bola v roku 1956 opätovne zakázaná v západnom Nemecku). 11. september viedol k Patriot actu, ktorý umožnil bezpečnostným zložkám masívne zbieranie informácií o ľuďoch po celom svete (schopnosť, o ktorej Stasi a tajné služby minulého režimu snívali), ktorí ani nemusia byť podozriví z terorizmu, v rozpore s Ústavou USA. Rovnaký scenár zažívame aj dnes pred našimi očami s podporou ľudí, čo sa prehlasujú za podporovateľov liberálnej demokracie. Proti úprimnosti nič nemám, ale potom nech sa priznajú, že nesúhlasia s dvestoročnými právnymi princípmi, ktoré tvoria základ prosperity a vývoja, ktoré sme zažili. Podobné zásahy do súkromia sa už presadili v Európe v parlamentoch.
Neexistuje výnimočný stav, ktorý by eticky alebo legálne ospravedlňoval čoby aj dočasné obmedzenie práva na azyl, súkromie a pohyb. Toto nie je slniečkárstvo alebo nerealistický idealizmus, toto je pragmatizmus, ktorý ale je aj viac než sebecký a vidí aj druhú stranu rovnice. Obmedzenie pohybu bude viesť ku škodám, obmedzenie práva na azyl vedie k tomu, že ľudia umrú, nie v senzacionalistickom výbuchu, ale na zlé životné podmienky alebo vo výbuchu ruských alebo amerických bomb. Obmedzenie tohto práva naopak povedie k rozširovaniu terorizmu, lebo predĺži vojnu a dá propagande viac dôvodov k regrutovaniu. Teroristický útok je hlavne zlyhaním bezpečnostných jednotiek, ale tie toto môžu zabrániť len v zákonných medziach. Výnimočný stav by nemala byť ani svetová vojna. Kontrolný mechanizmus na nejaké vytriedenie teroristov a utečencov nebude fungovať, nehovoriac o tom, že by to bolo porušenie prezumpcie neviny.
Je pre mňa zarážajúce, ako málo ľudí chápe, ako dôležité je právo v liberálnom zmysle, nie ako trestanie, ale ako ochrana pred prirodzeným stavom násilia. Ako takmer nikto nebráni ústavu. Mienkotvorné médiá tu nie sú na to, aby sa prispôsobovali a snažili sa robiť si body u ľudí, ktorí s ústavou nesúhlasia, oni sú na to, aspoň som tomu veril, aby tieto princípy chránili, aj keď proti hlasnému davu ľudí. V ústave žiadna výnimka z práv nejestvuje. Dnes to bude právo na azyl, zajtra možno právo na tlač a prejav, pre boj s terorizmom - samozrejme a môže to viesť ďalej. Na takéto veci výnimka nesmie byť.